Recenze: Peter J. Caroll – Liber Null & Psychonaut

Napsal: Pavel Cody Ungr | Kategorie: Magie, Recenze
3. prosince 2007 000 15:28

Před časem vyšla v českých vodách poprvé v češtině kniha Petera J. Carolla Liber Null & Psychonaut s vynikajícím kresbami Moba a s úvodním slovem Šárky Sedlákové známé co by Catalessi u vlajkové lodi českého magična nakladatelství Vodnář.

Ačkoliv je tato kniha v podstatě velice „stará“ a je v původním anglickém znění vcelku známá a relativně dostupná, její uvedení na trh přineslo obrovskou vlnu nevole ze stran ne-chaosmagiků. Celková tendence této rádoby tradiční kliky chvílemi vyznívala dokonce coby strach před vstupem dravé chaos magie do českých okultních vod. Vyskytovaly se dokonce názory, že by podobné knihy neměly (!!!) vycházet.

Opravdu nechápu, proč a jak se tato tendence u některých lidí vyskytovala. Byly vidět absolutní absence snahy o pochopení knihy a chaos magie vůbec, ale spíše ataky, takže zde zcela nelogicky docházelo k opačnému proudu, než v 60 – 70 letech v USA, kde se chaos magie vymezovala vůči tradici. Zde se tradice vymezovala vůči chaos magii.

Ale nyní již k samotné knize, tato kniha patří mezi tituly, které považuji za dobré znát a jsem pevně přesvědčen, že její vydání v češtině patřilo mezi nezbytné. Ačkoliv principiálně neukazuje tolik nových věcí, dost zásadně ukazuje jak je praktikovat a nahlížet na ně diametrálně jiným způsobem, než jsme do té doby byly zvyklí. Poukazuje na základní chaos magické koncepty a techniky a protože jsou to vlastně texty pro IOT, tak lehce vypadává z chaos magické tendence a míří k řádovému systému.

Peter Caroll tam naznačuje věci, které můžeme považovat mírně řečeno za diskutabilní, ostřeji řečeno IMHO za blbosti (příkladem je jeho pohled na incuby a succuby).

Tato kniha dává zářný příklad, jak jednoduše popsat magickou praxi, jak ji pevně a neochvějně ukazuje ověřené pravidlo – „možnosti jsou“. I když z chaos magických autorů jsou mi bližší jiní autoři, jako například Phil Hine, považuji tuto knihu za klíčovou. Ať už je to strukturovaná Liber Null nebo esejistický Psychonaut.

Tuto knihu lze bez obav považovat za iniciační text do chaos magické praxe bez svazování se omšelým „Magia  Occulta Est“, ačkoliv zde tyto tendence můžeme najít a to právě díky tomu, že se jednalo o texty užívané v IOT.

Pokud první vlaštovka postmoderní literatury (programově opomíjím skvělý doslov Jozefa Kariky v Zónách stínu) měla být právě Liber Null, tak je to jenom dobře. Slovenskou laštovičkou byla Postmoderná Mágia od Patricka Dunna (váhám kam zařadit Magiu peňazí od J. K.) a myslím, že další skvělé počiny nás teprve čekají.

A protože první kdo v Čechách začal veřejně v knihách psát o chaos magii byl právě Jozef Karika, zeptal jsem se ho na názor na Liber Null:

1. Jak nahlížíš na vydání Liber Null v češtině? Líbí se ti překlad a celkový vzhled včetně ilustrací?

Myslím, že to bol veľmi vydarený počin. Nemám tomu čo vytknúť. Dojem z českého prekladu mám celkom iný ako z anglického originálu, ale tak je to asi pri všetkom. Preklad ako taký mi pripadá kvalitný, myšlienky sú prevedené dobre. Niektoré pasáže by som preložil inak, viz. recenziu na www.putnici.sk, ale to sú skôr okrajové veci. V porovnaní napríklad s prekladom Crowleyho životopisu od Martina Bootha pri LN&P vidno, že za tým stáli ľudia z fachu, čo tomu rozumejú. Ilustrácie sa mi páčia. Atmosféru knihy ťahajú trocha inde než tie v originály, ale nevadí mi to, je to osviežujúce. Formu obálky mám zžitú skôr s Veselého grimoárovými titulmi, pri LN&P by mi osobne nevadila ani forma brožúrky a trochu viac farieb. To je ale ozaj detail, ako vravím – českému vydaniu nemám čo vytknúť od formy prevedenia, cez preklad až po ilustrácie.

2. Považuješ vydání právě Carolla jako prvního za vhodné?

Viem, že niektorí doporučujú na úvod do chaosmágie skôr Hinea. Mne sedí Carroll viac. Vytvára niečo ako platformu, ktorú keď príjmeš a unesieš, nepotrebuješ už ďalšie knihy. Hine túto platformu skôr opisuje a prináša ukážky jej praktickej aplikácie. Aj keď jeho texty považujem za vynikajúce, nemali na mňa až taký dopad ako Carrollove. U Carrolla to hlavné cítim ako zážitok, nie ako popis. Možno to nie je také jasné a uchopiteľné ako u Hinea, ale je to živšie, opravdivejšie, viac autentické. Aspoň u mňa bol dojem takýto. Možno keby som najprv čítal Hinea a potom Carrolla, bolo by to naopak. Aby som odpovedal na otázku – áno, vydanie Carrolla ako prvého považujem za vhodné. Obzvlášť, ak bude nasledovať aj ten Hine.

3. Které autory v chaos magii by jsi lidem doporučil? (které tedy stojí za to číst)

Chaosmagických autorov, myslím knižných, nie je zase tak veľa, že by človek niečo pokazil, ak si ich prečíta všetkých. Ja mám najradšej Dukesa a Carrolla, ale určite by som doporučil ešte Hinea, Tegtmeiera, Macea, Sherwina, Friesa (ako hraničného autora), prípadne Pratchetta na voľnú inšpiráciu. Práve v Pratchettovi je niečo ako esencia chaos mágie, ktorú Carroll vytiahol a zdôraznil. Z toho čo je k chaos mágii povešané na internete je dobré prejsť aspoň vecami Fireclowna a Marika.

4. Sledoval jsi vlnu odporu proti vydání LN v Čechách? Jak to na tebe působilo?

Snažil som sa to prehliadať, ale potom to už prekročilo mieru. Nevyjadroval som sa, nechal som to prejsť, nechcem sa zapájať do podobných vecí, sporov a káuz, ktoré prestávajú byť vecné. Nakoniec ma po asi troch týždňoch čo to pokračovalo dorazilo špekulovanie a kritika, že je Carroll duálny. Z toho som mal ozaj dosť. Keď si niekto z prečítania LN-P odnesie toto, tak neviem. Však celou knihou sa tam hovorí, že realitu si formujeme vierou; nie je duálna, plurálna ani iná, ako taká nie je žiadna (v zmysle niečoho, čo by znieslo popis). Na jej uchopovanie si vytvárame rôzne modely, podľa toho, čo nám práve sedí. Carroll na popis niektorých techník v LN-P využíva duálny model. Bodka. Zajtra možno bude používať rovnaký model, alebo iný. Podľa toho, čo sa mu hodí. A súbežne s duálnym modelom reality možno na iné techniky používa model trojnosti, štvornosti alebo jednoty. Keď sa chce niekto vyjadrovať k chaos mágii bez toho, aby pochopil tento základ, nemá najmenší zmysel s ním diskutovať. Je to ako hovorí Castaneda. Na to aby si „pochopil“ niektoré magické myšlienky, potrebuješ dostatok osobnej sily. Ak ju nemáš, je zbytočné skúšať ich vysvetliť a pod. Zaráža ma len naivita nie
ktorých ľudí u nás, ktorí prídu so svojím: „Veď Carroll je len duálny!“ ako keby ho práve nachytali pri masturbácii. Toto je ale asi signum našej magickej scény, že časť z nej sa dokáže roky utápať v nepodstatných detailoch a pritom absolútne opomínať podstatné veci.

Dnes sa na západe akosi počíta s tým, že keď sa chcem vyjadrovať k chaos mágii, dám si aspoň tú snahu, že sa oboznámim s jej základnými prácami. U nás to samozrejme neplatí; tu sa k chaos mágii niektorí ľudia sústavne kriticky vyjadrovali už aspoň päť rokov dozadu, pričom sa teraz nechtiac priznali, že jej základné dielo LN-P si prečítali až teraz v preklade.

Čo ma v tejto súvislosti trochu dvíha zo stoličky, je teda arogancia niektorých osôb, čo bohorovne kritizujú LN-P ako majstri sveta. Je to len normálna úcta, nejde výhradne o mágiu. Treba si uvedomiť, že Carroll tieto dve knihy napísal, keď mal 25 a 29 rokov. Pohol tým celú západnú magickú scénu o kus dopredu. Odhliadnime teraz od toho, či smerom s ktorým súhlasíme, alebo nie. Títo machri našich internetových diskusií majú často o 8 – 10 rokov viac, neurobili doteraz ani hovno, len žvania, žvania a žvania, nedokážu to dať ani na papier. Kapacita ich vyjadrení je limitovaná rozsahom formulára na internetovom diskusnom fóre alebo kapacitou pľúc medzi dvoma glgmi piva. Myslím, že by sa už mali prebrať. Môžu len snívať o tom, že niekedy ovplyvnia dianie v našej regionálnej mikroscéne, o vplyve na západnú scénu nemôžu ani to. A títo sa idú obúvať do práce Carrolla? Pochybujem, že je to normálne. To robia ľudia čo jedným dychom vyčítajú chaos mágii aroganciu? Rozumieš – títo idú hovoriť o arogancii. A nehovorme len o Carrollovi, hovorme o LaVeyovi, Bardonovi, Crowleym, Castanedovi. Proste o tých, s ktorými nemusíme ideovo súhlasiť, ale ktorí predsa niečo dokázali a znamenajú.

Iste, mne nevadí keď sa spraví recesia z Carrolla, Crowleyho alebo kohokoľvek. Nie sú to nejaké idoly, ktorým sa treba klaňať. Sám som si robil prču z Kefera, Lasenica, Kabeláka a ďalších, keď som mal pocit, že sú vnímaní celkom nekriticky a prehnane. Ale základná línia kritiky má mať nejakú úroveň. Doslov Zón stínu som sa snažil robiť tak. Asi každému bude jasné, akým smerom sa uberá moje myslenie a kritika, ale myslím, že osobne urazený z toho doslovu nemá dôvod byť nikto. Ten doslov dekonštruoval tradičný magický model tak, že z neho nezostal kameň na kameni. Normálnou reakciou zo strany tradicionálneho tábora, respektíve ľudí ktorí tieto východiská „bránia“ výpadmi na chaos mágiu, by bol publikovaný text primeranej úrovne, s primeranými argumentami atď.. Nič také samozrejme nebolo. Prešlo sa to, ako keby môj text vôbec neexistoval. A pritom o ňom všetci vedia, súkromne sa preberá. Viem, že niektorí boli strašne nasratí, že som si to dovolil napísať. Na publikovateľnú reakciu primeranej úrovne, rozsahu a hĺbky sa ale nezmohol nikto. Na druhú stranu sú tu stále výpady na chaos mágiu, ale bez akejkoľvek schopnosti ponúknuť niečo súdržné a trvalé. Aj preto tvrdím, že striktne tradičný model je vyžitá, neaktuálna forma a nedokáže nám v dnešnej dobe už ponúknuť nič na ďalší rozvoj. Pričom dodávam tento názor nie je nijak dogmatický, rád sa nechám presvedčiť o opaku. Problém, s ktorým sa ale stretám je tento. My, z pozícií postmoderny, vidíme nejaké nedostatky teórie aj aplikácie tradicionálneho prístupu v súčasnej dobe. V poriadku, prinášame chaos magické a postmoderné koncepty, ktoré sú živé, relatívne súdržné, publikované a ukazujú naše riešenia týchto nedostatkov. Oproti tomu sa stretáme len so sústavnou kritikou, typu „chaos mágia je zlá“ a pod. Ale veď dobre, v poriadku, ukážte lepšie riešenia. A v tomto momente sa vždy rozhostí ticho, nikto neponúkne nové, pružné koncepty a riešenia z pozícií tradičného modelu. Nikto nič nepublikuje, nikto nie je schopný ani nejaký nový koncept z týchto pozícií vytvoriť. Vždy len čiastkové veci, keď sa útočí na nejaký prvok chaos mágie, Thelémy, wiccy atď. Samozrejme, keby som ja len útočil a nič neponúkal, tiež by som sa niekomu možno zdal najmúdrejším na svete. Veď to je najľahšie, netvoriť nič komplexné, systémové (a tým pádom náročné na tvorbu), len vytrhávať hlava-nehlava prvky z nejakého iného systému a na ich kritike sa intelektuálne ukájať a predvádzať bez ponúknutia alternatívnych riešení. Presne to sa tu bohužiaľ často deje. Ak máme na jednej strane aktuálnu Carrollovu teóriu retroaktívneho očarovania a niekto sa vysmieva, že je vraj fyzikálne slabá, ale ako riešenie mi ponúkne akurát tak čítanie Eliphasa Léviho, či Paracelsa, tak je to dotyk absurdity lepší ako z Camusa.

5. Proč si myslíš, že se tohle u nás děje?

Vezmi si posledných päť rokov u nás. Ľudia, ktorí vychádzali z ideí chaos mágie, za toto obdobie priniesli rozpracovanie urban šamanizmu, možnosti využitia počítačovej techniky pri sigilizácii, experimentálny projekt zosielania očarovaní cez komp, rozpracovanie myšlienok využitia rôznych elektronických pomôcok pri mágii, potom to GSM, slovanský magický model, experimentovanie so zadnou stranou Stromu, finančnú mágiu, teraz experiment so skupinovým servitorom; preložilo sa celkom slušné množstvo textov. Niektoré z tých vecí sú moje, niektoré ostatných; aspoň nejako to žije. Aby sme si rozumeli; tu absolútne nejde o mňa, chválenie sa, ješitnosť, to je nepodstatné. O čo ide je to, že toto všetko sú reálne existujúce záležitosti – tie texty, nové myšlienky a postupy sú povešané po nete alebo je to už v knihách. Čo nové u nás za ten istý čas priniesli ľudia vychádzajúci z tradičného magického modelu? Čo vyprodukovali? Čím obohatili scénu? Čím prispeli? Čo si môžem prečítať, kde to je? No, tak to je rozdiel o ktorom hovorím.

6. Co konkrétně ti tedy  vadí?

Hovorím len to, že sa mi nepáči, keď u nás niektorí ľudia, ktorí sú z hľadiska vlastného prínosu pre scénu totálne impotentní, z nejakej pomýlenej viery skúšajú autoritatívne a arogantne zhadzovať tých, ktorí niečo naozaj robia a majú nejaký vplyv. Netýka sa to len chaos mágie, nechcem ju vôbec glorifikovať. Týka sa to aj tých srandičiek z práce Veselého, Brndi
ara alebo ďalších. Každý z týchto ľudí niečo robí a robí to tak, ako vie. Môžem ich za niečo na ich práci kritizovať a nemusím s mnohým súhlasiť. Vždy však pre nich budem mať stokrát väčší rešpekt, než pre internetových a kaviarenských kritizovačov. A čím sú títo inteligentnejší, tým väčší dešpekt k nim mám. Lebo presrali svoj talent a možnosti, nemajú žiadnu vôlu, sebadisciplínu, ani kreativitu čo treba, aby si niečo urobil. Zostala im len nafučaná arogancia, resentiment, nasranosť a túžba zhadzovať.

A toto tu asi už bolo treba povedať, aj keď zrovna mne sa do toho moc nechcelo. Však nejaká slušnosť a autocenzúra by mala byť, pokiaľ chceme vytvárať scénu. Ak nie, budú tu rozdrobené ostrovčeky navzájom neschopné komunikácie. Namiesto toho, aby sme zdielali, sa budeme neznášať. Namiesto toho, aby skúsenosť jedného pomáhala druhému, sa budeme jeden druhého strániť. To je na hlavu. Chcem tu mať scénu, ktorá bude živá, špecifická, výnimočná. To tu moja krvná skupina robí, tvorí dôstojnú východoeurópsku scénu. Takú, čo by sa mohla rovnať tej západnej a pritom mala ozaj niečo z nás; aby bola opravdivá. Máme na to možnosti, teraz je šanca urobiť to. Je to veľká vec, žiadne srandičky, nové súhvezdie a nové božstvo na stovky rokov. Scéna by mala byť niečo vyššie ako my, niečo, čo nás všetkých prežije a čomu časť seba odovzdáme pre ďalších. Rozdiel je v tom, že my to robíme. Niekto o tom sníva, robí hovno a potom zhadzuje a závidí.

Aby nedošlo k nedorozumeniu – mne ani tak nevadí terajší stav, ani nemám s nikým osobný problém. Myslím si totiž, že reálny vplyv týchto ľudí na formovanie a smerovanie scény je mizivý. Netreba im prikladať, ani hovorením o nich vytvárať, väčší význam, než skutočne majú. Za posledných desať rokov scéna vďaka práci tých, ktorí dokážu tvoriť, napredovala presne proti ich vôli a prianiam. Ďalším zaujímavým faktom je, že tu nevydal za posledných desať rokov jedinú knihu o vlastnej praxi nikto z tradičného tábora. Všetko to boli buď ľudia, ktorí koketovali alebo vychádzali z myšlienok Thelémy a jej derivátov, alebo chaos mágovia. Nakoniec, vydanie prekladu LN&P a záujem o túto knihu sú ďalším dôležitým míľnikom v tomto napredovaní; a pre niektorých ďalšou dôležitou pevnosťou v akomsi pochybnom boji, ktorú stratili. Mám dojem, že práve neschopnosť preniesť sa cez tento fakt je skutočným dôvodom výpadov proti Carrollovi, knihe, chaos mágii atď. Čiže terajší stav ma okrem občasných a chviľkových vytočení ani tak nevzrušuje, horšie by bolo, keby sa takýmto smerom vydal v budúcnosti niekto, kto bude schopný reálnej tvorby a teda aj reálneho vplyvu. Mne nevadí, keď v scéne máme priateľov – odporcov. To je normálne a potrebné. Vadia mi ale vyššie spomenuté veci. V magickej scéne, takisto ako v akejkoľvek inej scéne, sa z hľadiska prínosu počíta len to, čo vytvoríš, čo vyprodukuješ, zrealizuješ, čo nové prinesieš, zorganizuješ atď. Nie to, čo niekomu odpíšeš v diskusnom fóre alebo povieš pri pive. V tomto zmysle teda tvrdím, súdiac podľa prejavov, že v našej scéne vlastne už ani neexistuje tradicionálna vetva. Je to mŕtve, povedali sme si to, vidíme, že cisár je nahý, netreba sa k tomu vracať.

7. Co si myslíš o diskutabilních otázkách v díle Carolla jako právě zmiňované pohlaví Succub i Inccubů? Občas mi přijde že Caroll ustřeloval dost mimo jak se mu to hodilo …

Toto som nesledoval, viem len zhruba, že tam bolo niečo pomýlené. Sukubovia ani inkubovia ma nezaujímajú. Carroll možno ustreľoval, vytváral proste sieť opisu okolo zážitkov, ktoré na akúkoľvek logiku a racionálnu súdržnosť kašlú. Je to ako s podávaním medicíny decku. Musí tam byť zmiešané dosť sladkého a pre skutočný efekt nepodstatného svinstva, aby to decko vôbec zhltlo, a potom trocha účinného ale chuťovo neprijateľného liečiva. Sladkého svinstva musí byť viac, aby sa to vôbec dostalo do vnútra a tam mohlo ozajstné liečivo pôsobiť. V mágii plní funkciu sladkého, pre skutočnú efektivitu nepodstatného svinstva, popis. Ten musí byť ako-tak racionálny, aby ho myseľ prijala. A spolu s ním aj to magické, čo leží pod ním. Carrolla si cením práve preto, že pomer medzi týmito prvkami namiešal veľmi dobre. (Castaneda to urobil ešte o niečo lepšie.) Občas sa samozrejme ukáže v logickom tkanive opisu nejaká tá trhlina, ale nie v takej miere, aby to cenzor nutne celé odmietol. Napríklad u Granta je to oveľa ťažšie. Tam sú štrbiny a medzery v štruktúre opisu oveľa väčšie. Mágia tadiaľ síce preteká, ale málokto tie texty dokáže stráviť tak, aby z toho niečo reálne mal. V tomto smere napríklad vôbec nerozumiem ľuďom, ktorí sa plácajú v opisoch, detailne ich rozoberajú, zámerne (!) v nich hľadajú chyby – a pripravujú sa tak o zážitok magického, ktorý je pod nimi. Myslím, že každý schopnejší praktik sa spozná podľa toho, že pochopil, že magické neleží ani tak v opise, ale pod ním. A naopak, niekto, kto sa donekonečna hrabe v diskurzoch a diskutuje o ich detailoch v nádeji na akési „pochopenie magického“ je, čo sa týka praxe, stratený.

8. Co si myslíš o červivosti jablek v roce 1979?

V teleshopingu som ešte nenakupoval.

9. Která část knihy na tebe působí více použitelná pro praxi Liber Null nebo Psychonaut?

Ťažko povedať, to môže byť u každého iné. Mne sa viac páči Liber Null. Z Psychonauta mám vo zvláštnej obľube len niektoré pasáže. Napríklad o Choronzonovi, Bafometovi alebo psychickom cenzore.

10. Myslíš, že se kniha dá tak jak je použít pro chaos magickou praxi?

Určite. Myslím, že z tejto knihy a Liber Kaos sa dá odvodiť, čo sa týka súčasnej magickej praxe, úplne všetko. Pokiaľ sa bavíme o praxi pokrývajúcej celé životné spektrum, viem si predstaviť jej rozvinutie čisto na podklade týchto dvoch kníh. Carroll v úvode Liber Kaos píše, že keby náhle zmizli všetky technické, inžinierske knihy (engineering), ľudstvo by sa behom niekoľkých dní ocitlo vo vážnych problémoch. Keby, oproti tomu, náhle zmizli všetky psychologické knihy, žiadne dramatické zmeny by nenastali, nezmenilo by sa nič podstatné. Liber Kaos je preto koncipovaná ako inžinierska kniha.
Takých je v magickom obore len minimum. Takmer všetko, čo si môžeš k mágii prečítať, je, v tomto triedení, ekvivalentom psychologických kníh. Úvahy, nejasné formulácie, de facto balast. Keby to zmizlo, nič by sa nestalo. Carroll, naopak, vytvára pevné základy, jasné mantinely a pomery také presné, ako to len pri mágii ide. Týmto sa, mimochodom, pokúšam inšpirovať a svoje súčasné texty viesť týmto smerom. V Mágii peňazí a KPMPZ by to mohlo byť trochu vidieť; aspoň by som si to prial. Ale Carroll v tomto zašiel podľa mňa najďalej.

Děkuji za rozhovor…

Další rezence a zajímavé příspěvky, které na toto téma vyšly:


3 komentáře

LianaRe
Lis 19, 2007 at 13:31

Tak to vypadá, že v posledním měsíci jsem se stala pravidelnou čtenářkou tohoto blogplátku. Nicméně jsem se nechala inspirovat a po přečtení článku včetně recenzí, vědoma si všech rizik zmíněných J. Karikou, dvouknihu objednala. Jsem jinak moc ráda, že se v naší malé kotlině něco děje, pokud jde o vzájemné napadání se mezi českými mágy a máky, jistou rozhádanost, která se řeší všude možně, s potěšením konstatuji, že v ničem za první republikou nezaostávame. Pouze díky rozvoji informačních technologií má více lidí možnost nejenom přihlížet, ale i se aktivně zúčastnit.
Doufám jenom, že po přečtení knihy se dostanu trochu dále, než-li Z. Antares, která sice knize jistou inspirativnost přiznává, ale jinak ji považuje za jednoduchou bezduchou motaninu určenou pro lidi méně inteligentní nemajíci pražádného nadání pro magii. I když přiznávám, že po vyslechnutí si se záznamu její přednášky o tarotu na Přírodovědecké fakultě UK by mne možná její více pro knihu příznivá reakce polekala a já bych neutratila skoro tři stovky.


 
Kojot
Lis 21, 2007 at 14:40

Další skvělý postmoderní počin je nejnovější Karikova kniha. Recenze zde:
http://kojot.name/621176-kurz-praktickej-magie-pre-zaciatocnikov-recenze.php


 
Jakub
Lis 26, 2007 at 23:28

Ja si to snad taky prectu… uz kvuli tomu uvodnimu slovu. 🙂


 

Napsat komentář

Copyright © 2024 Bloxxter – osobní blog Pavla Ungra o světě. All Rights Reserved.
Theme by sheVcza. Google